Podnebie

zakladné info: www.gymopatke.edu.sk/geografia/rocnik2_3/fyzicka_geografia_sr.htm

Podnebie a počasie

Slovensko leží v miernom pásme s pravidelným striedaním ročných období. Vzdialenosť od mora spôsobuje, že podnebie u nás má prechodný ráz medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím. Na západe Slovenska majú väčší vplyv oceánske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty. Podnebie Slovenska najviac ovplyvňuje nadmorská výška, menej orientácia strání voči svetovým stranám a členitosť povrchu.
Počasie sa vyznačuje veľkou premenlivosťou. Pozdĺž polárneho frontu putujú cez naše územie od západu na východ cyklóny a anticyklóny. Ich prechod sa prejavuje rozdielnym počasím.

Pri cyklonálnych situáciách je oblačné počasie s výdatnými zrážkami. Cyklonálny ráz počasia u nás prevažuje v zime a na jar. Najtypickejšie sa prejavuje v júni a v júli – Medardova kvapka.

Pri anticyklonálnej situácii býva jasné, slnečné počasie, vysoké teploty v lete, silné mrazy v zime. Typické počasie (teplé a suché) je na jeseň počas babieho leta. Okrem putujúcich cyklón a anticyklón počasie u nás ovplyvňujú i stacionárne cyklóny a anticyklóny.

Významný činiteľ, ktorého vplyv sa prejavuje na zmenách teploty, zrážok, slnečného žiarenia, veternosti je nadmorská výška. Členitosť územia Slovenska zapríčiňuje výrazné rozdiely medzi počasím územne blízkych regiónov.

Teplota vzduchu – najteplejšie sú nížiny. Podľa dlhodobých priemerov najteplejšie miesto je na Podunajskej nížine v okolí Štúrova s priemernou ročnou teplotou 10,4°C. Najchladnejšie sú vrcholy najvyšších hôr. Lomnický štít má priemernú ročnú teplotu -3,7°C.
Najteplejším mesiacom na Slovensku je júl (zriedka august, jún). Priemerné júlové teploty dosahujú 20°C, v Tatrách okolo 4°C. Najvyššiu okamžitú teplotu (+40,3°C) namerali v Hurbanove 20. 7. 2007. Najchladnejší mesiac je január. Priemerná januárová teplota je na Podunajskej nížine -1 až -2°C, s rastom nadmorskej výšky klesá, na najvyšších vrcholoch Tatier dosahuje až -11°C. Najnižšiu teplotu -41°C namerali pri teplotnej inverzii vo Zvolenskej kotline pri Vígľaši 11.2.1929. Teploty sa charakterizujú i dňami s extrémnymi teplotami. Počet mrazových dní: Bratislava 90, Košice 110, Poprad 160, Lomnický štít 280, počet letných dní: Podunajská nížina 70.

Zrážky – členitý povrch Slovenska zapríčiňuje rozdielny úhrn zrážok aj na malých územiach. Ich množstvo stúpa so vzrastajúcou nadmorskou výškou. Najmenej zrážok spadne na Podunajskej nížine (Hoste 524 mm), najviac vo vysokých pohoriach (Zbojnícka chata 2130 mm). Najväčší denný úhrn zrážok 231,9 mm namerali v Salke pri Ipli.

Snehové zrážky tvoria približne 20% zrážok celkového ročného úhrnu. Snehová pokrývka trvá v priemere v Podunajskej nížine 40 dní, v pohoriach nad 1000 m 100 dní, v najvyšších polohách Tatier viac ako 200 dní. Rozdelenie zrážok počas roka je nerovnomerné. Prevaha zrážok v letnom a jarnom období je výhodná pre vegetáciu a poľnohospodársku výrobu.

Klimatické oblasti:

Podľa výškovej členitosti, teplotných a zrážkových pomerov sa člení územie Slovenska na 3 klimatické oblasti:

Teplá klimatická oblasť – siaha do 400 m n. m. Zaberá nížiny a nízko položené kotliny s priemernými teplotami 8- 10 °C a ročnými zrážkami 520-750 mm. Má najviac slnečného svitu (viac ako 1500 hodín ročne) a 50 letných dní, mierne zimy. Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia je vhodná na pestovanie teplomilných plodín. Asi polovica rozlohy teplej oblasti je umelo zavlažovaná.

Mierna klimatická oblasť – siaha od 400 do 800 m n. m., zaberá vysoko položené kotliny, vrchoviny a nižšie pohoria od nadmorskej výšky 700-800 m. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 8 °C, priemerná júlová teplota neklesá pod 16 °C. Ročné zrážky sú 600-800 mm. Má vhodné podmienky na pestovanie obilia a zemiakov.

Chladná klimatická oblasť – vyskytuje sa v najvyšších pohoriach v nadmorských výškach nad 800 m. Vyznačuje sa nízkymi priemernými júlovými teplotami (pod 10 °C), vysokými ročnými zrážkami (800-2000 mm). Pre nízku teplotu nemožno v tejto oblasti pestovať poľnohospodárske plodiny. Značné plochy pokrýva les a pasienky. V najvyšších polohách sa nachádzajú len horské lúky a skaly.

Znečisťovanie ovzdušia spôsobujú najmä exhaláty priemyselných závodov a automobilová doprava. Najviac postihnuté oblasti sú Horná Nitra, Žiarska kotlina, Rožňava, Jelšava, Bratislava, Košice.