Kartografia = veda, ktorá sa zaoberá zobrazovaním zemského povrchu a tvorbou máp
Mapovanie má 4 body.
3. Zmenšenie do mierky
4. Skreslenie -použijeme takú kartografickú metódu, ktorá najmenej skresluje
Kartografické zobrazenia:
Azimutálne - najmenšie skreslenie v strede mapy
Kužeľové - najmenšie skreslenie v bode dotyku s glóbusom
Valcové - najmenšie skreslenie v oblasti rovníka a najväčšie v oblasti pólov
Základné kartografické diela:
Mapa – predstavuje zmenšený, zjednodušený, skreslený obraz zemského povrchu v rovine. Jednotlivé tvary a javy sú zobrazené vo forme mapových značiek a symbolov
Glóbus – zmenšený guľatý model Zeme
Mierka mapy – číselná M 1: M, kde M je mierkové číslo, ktoré udáva pomer zmenšenia voči skutočnosti /napr. 1:50 000, 1 cm na mape 50 000 cm v skutočnosti = 0,5 km/ alebo grafická.
Mierka glóbusu – udáva pomer dĺžok na glóbuse k dĺžkam na Zemi r:R /R= 6378 km/
Podľa mierky sa mapy rozdeľujú :
- mapy veľkých mierok /1:10 000-1:200 000/- označujú sa aj ako topografické
- mapy stredných mierok /1:200 000-1:1 000 000/
- mapy malých mierok /nad 1:1 000 000/
- plány /menej 1:10 000/
Obsah mapy
- tvoria ho všetky predmety zobrazené na mape mapovými značkami a symbolmi
- delíme ho na :
1. topografický /topos – gr. slovo – miesto/
- základnými zložkami sú:
A/ výškopis – zobrazuje vertikálnu členitosť, základným prvkom je nadmorská výška
/meria sa od hladiny mora/
- čiary spájajúce miesta s rovnakou kladnou nadmorskou výškou - vrstevnice
/izohypsy/
- čiary, ktoré spájajú miesta so zápornou hodnotou nadm.výšky - hĺbnice /izobaty/
- výškový reliéf dopĺňajp výškové kóty, body, tieňovanie
- farebné rozlíšenie - farebná hypsometria
B/ polohopis – zobrazuje horizontálnu členitosť /situáciu/ - tvorí ho súbor bodov, značiek a čiar podľa charakteru daného objektu alebo tvaru zemského povrchu /bodový, líniový alebo plošný charakter/
Výškopis a polohopis tvoria základ všeobecnozemepisných máp, ktoré delíme na fyzické a politicko-administratívne.
2. Tematický obsah – tvoria body, čiary, areály a dohovorené značky, ktoré znázorňujú tematicky vyčlenenú oblasť informácií o objektoch a javoch na zemskom povrchu
- mapy s týmto obsahom nazývame tematické alebo špeciálne a delíme ich na fyzickogeografické /geologická, klimatická, pôdnych typov.../, humánnogeografické /mapa hustoty obyvateľstva, miest, dopravy.../ a mapy životného prostredia
Legenda – popis alebo vysvetlivky všetkých značiek a symbolov použitých v mape
Generalizácia obsahu mapy – je zjednodušovanie, zovšeobecňovanie obsahu mapy. Bohatosť mapy však závisí aj od mierky mapy, čím je mierka väčšia tým je obsah bohatší a naopak.
Doplnkový obsah mapy tvoria rôzne diagramy, grafy, tabuľky, obrázky...